Čo je Eucharistia:

Svätá Eucharistia je sviatosť, v ktorej Ježiš Kristus za nás dáva svoje telo a svoju krv - seba samého, aby sme sa mu aj my odovzdali v láske a aby sme sa s ním zjednotili vo svätom prijímaní. Tak sa spájame s jediným Kristovým telom - Cirkvou. Eucharistia je po krste a po birmovaní tretia iniciačná sviatosť Katolíckej cirkvi. Eucharistia je tajomným stredobodom všetkých týchto sviatostí, pretože Ježišova historická obeta na kríži sa pri premenení sprítomňuje skrytým nekrvavým spôsobom.

Tak sa slávenie Eucharistie stáva „prameňom a vrcholom celého kresťanského života“. Eucharistia je súhrnom našej viery. Nejestvuje nič väčšie, čo by sme ešte mohli dosiahnuť. Keď prijímame eucharistický chlieb zjednocujeme sa s láskou Ježiša, ktorý dal za nás svoje telo na dreve kríža. Keď pijeme z kalicha premenené víno, zjednocujeme sa s tým, ktorý za nás vylial svoju krv. Tento obrad sme si nevymysleli. Sám Ježiš slávil so svojimi učeníkmi Poslednú večeru a predvídal v nej svoju smrť. Daroval sa svojim učeníkom v podobe chleba a vína a vyzval ich, aby od toho okamihu vždy a všade slávili v Eucharistii jeho smrť: „Toto robte na moju pamiatku.“ (1Kor 11,24)

Nakoľko je Eucharistia dôležitá pre Cirkev:

Slávenie Eucharistie je jadrom kresťanského spoločenstva. Práve v nej sa Cirkev stáva Cirkvou. Cirkvou nie sme preto, že prispievame do kostolnej zbierky, že si navzájom dobre rozumieme alebo že nás osud zavial do určitého spoločenstva, ale preto, že v Eucharistii prijímame Kristovo telo a stávame sa jeho tajomným telom.

Prvky, ktoré patria neodmysliteľne k svätej omši:

Každá svätá omša (Eucharistia) pozostáva z dvoch hlavných častí - z bohoslužby slova a zo slávenia Eucharistie v užšom zmysle slova. V bohoslužbe slova počúvame čítania zo Starého a Nového zákona a z evanjelia. Okrem toho je tu priestor na homíliu a na spoločné prosby. V nadväzujúcej eucharistickej bohoslužbe sa prinášajú dary chleba a vína, ktoré sa následne premieňajú a podávajú sa veriacim vo svätom prijímaní.

Kto vedie slávenie Eucharistie:

každému sláveniu Eucharistie neviditeľne predsedá sám Ježiš Kristus. Biskup alebo kňaz ho zastupuje. Cirkev verí, že celebrant stojí pri oltári in persona Christi Capitis (lat. = v osobe Krista Hlavy). Znamená to, že kňaz nielenže koná z Ježišovho poverenia, ale na základe sviatosti kňazstva koná cez neho sám Kristus ako hlava Cirkvi.

Spôsob prítomnosti Ježiša v Eucharistii:

Ježiš je vo sviatosti Eucharistie prítomný tajomným, ale skutočným spôsobom. Vždy, keď Cirkev uskutočňuje Ježišovo poverenie „Toto robte na moju pamiatku.“, láme chlieb a podáva kalich, práve v tej chvíli sa uskutočňuje jedinečná a neopakovateľná Ježišova obeta na kríži sprítomnená na oltári; napĺňa sa tak dielo nášho vykúpenia a my na ňom máme skutočný podiel.

Ako sa Cirkev podieľa na Eucharistii:

Zakaždým, keď Cirkev slávi Eucharistiu, pristupuje k prameňu, z ktorého sama vždy znovu vyrastá. Do obety Ježiša Krista, ktorý sa nám dáva s telom i dušou, sa zmestí celý náš život. S Ježišovou obetou môžeme spojiť naše práce, naše trápenia i radosti. Ak takto prinesieme seba samých, budeme premenení: budeme sa páčiť Bohu a pre svojich blížnych sa staneme dobrým, výživným chlebom.

Správna úcta Pána Ježiša:

Pretože Boh je skutočne prítomný v konsekrovanej podobe chleba a vína, musíme mať tieto posvätné dary vo veľkej úcte a klaňať sa v nich nášmu Najsvätejšiemu Pánovi a Vykupiteľovi. Ak po skončení svätej omše zostanú ešte konsekrované hostie, uchovávajú sa v posvätných nádobách vo svätostánku. Pretože je v ňom prítomný „Najsvätejší“, je svätostánok tým najčestnejším miestom každého kostola. Pred každým svätostánkom si pokľakneme. Kto naozaj nasleduje Ježiša Krista, dozaista ho spoznáva v tých najúbohejších a slúži mu v nich. Nájde si však tiež čas na tichú adoráciu pred svätostánkom, aby tu vyznal sviatostnému Pánovi svoju lásku