V modlitbe s Ježišom na krížovej ceste
Úvod
Pane Ježišu, hľadíme na tvoj kríž a uvedomujeme si, že si dal všetko za nás. Venujeme ti teraz tento čas. Chceme ho stráviť v tvojej blízkosti, keď si sa modlil počnúc Getsemanskou záhradou až po Kalváriu.
Pane, modlitbou si sa pripravoval na každý svoj deň a v Getsemanskej záhrade sa pripravuješ na Veľkú noc. Takto si premenil ťarchu bolesti na obetu lásky.
Žiadal si od nás jedinú vec: zostať s tebou, bdieť. Nežiadaš od nás nemožné, ale blízosť. A predsa, koľko krát som sa od teba vzdialil! Koľko krát, podobne ako apoštoli, som namiesto bdenia spal, koľko krát som nemal chuť a čas modliť sa lebo som bol unavený, utlmený pohodlím, uspatý v duši. Ježišu, aj mne a Cirkvi opakuješ: „Vstaňte, modlite sa” (Lk 22, 46). Prebuď nás, Pane, prebuď nás zo spánku nášho srdca, pretože aj dnes, zvlášť dnes, potrebuješ našu modlitbu.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami …
Prvé zastavenie
Pán Ježiš je odsúdený na smrť
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet
Ježišu, ty si život a si odsúdený na smrť; si pravda a si vystavený falošnému súdnemu procesu. Ale prečo sa nesťažuješ? Prečo nezvýšiš hlas a nevysvetlíš svoje dôvody? Prečo nevyvrátiš učených a mocných, ako si to vždy úspešne robil? Tvoja reakcia je prekvapujúca, Ježišu: v rozhodujúcej chvíli nehovoríš, len mlčíš. Pretože čím silnejšie zlo, tým radikálnejšia je tvoja reakcia. A tvojou odpoveďou je ticho. Avšak tvoje mlčanie je plodné: je to modlitba, je to miernosť, je to odpustenie, je to spôsob, ako vykúpiť zlo, ako premeniť to, čo trpíš - na dar, ktorý ponúkaš. Ježišu, uvedomujem si, ako málo ťa poznám, pretože neviem dosť o tvojom mlčaní. Lebo v šialenom behu a aktivizme, pohltený vecami a spútaný strachom, že sa neudržím nad vodou, či dychtivou túžbou byť vždy stredobodom pozornosti, nenachádzam čas zastaviť sa, zostať s tebou a nechať pôsobiť teba, Otcovo Slovo, ktoré pracuje v tichu.
Ježišu, tvoje mlčanie ma burcuje: učí ma, že modlitba sa nerodí z hýbajúcich sa pier, ale zo srdca, ktoré vie počúvať: pretože modliť sa znamená stať sa poddajným tvojmu Slovu, znamená to adorovať tvoju prítomnosť.
Prehovor k nášmu srdcu, Ježišu
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami …
Druhé zastavenie
Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet
Ježišu, aj my nesieme kríže, niekedy veľmi ťažké: chorobu, nehodu, smrť milovaného, emocionálne sklamanie, stratené dieťa, chýbajúcu prácu, vnútornú ranu, ktorá sa nehojí, zlyhanie našich plánov, zbytočné čakanie...
Ježišu, ako sa tu modliť? Čo môžem robiť, keď sa cítim zdrvený životom, keď váha ťaží moje srdce, keď som pod tlakom a už nemám silu reagovať? Tvojou odpoveďou je pozvanie: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním (Mt 11,28).
Prichádzať k tebe... A ja sa naopak uzatváram do seba: zmáram sa, hrabem sa v sebe, plačem nad sebou, topím sa v sebaľútosti, som šampión negativizmu. Poďte ku mne: nestačí, že si nám to povedal, a tak nám sám vychádzaš v ústrety a berieš náš kríž na svoje plecia, aby si z nich sňal naše bremeno. Toto je to, po čom túžiš: aby sme na teba zložili námahy a starosti, pretože chceš, aby sme sa v tebe cítili slobodní a milovaní.
Ďakujem Ti, Ježišu. Zjednocujem svoj kríž s tvojím, prinášam ti svoju únavu a svoju biedu, odovzdávam ti každú ťarchu svojho srdca.
Prichádzame k tebe, Pane Ježišu
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami …
Tretie zastavenie
Pán Ježiš prvý krát padá pod krížom
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet
Ježišu, padol si: na čo myslíš, ako sa modlíš s tvárou v prachu? Ale predovšetkým, čo ti dáva silu opäť vstať? Zatiaľ čo si tvárou k zemi a už nevidíš oblohu, predstavujem si, ako si vo svojom srdci opakuješ: Otče, ktorý si na nebesiach. Otcov láskyplný pohľad, ktorý na tebe spočíva, je tvojou silou. Ale tiež si predstavujem, že keď bozkávaš vyprahnutú a studenú zem, myslíš na človeka, vzatého zo zeme, na nás, ktorí sme v centre tvojho srdca; a že opakuješ slová svojho testamentu: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás.« (Lk 22,19).
Otcova láska k tebe a tvoja k nám: láska, toto je zdroj sily vstať a ísť vpred. Pretože ten, kto miluje, nezostávajú na zemi ale opäť vstáva; kto miluje, nepodlieha únave a beží; ten, kto miluje, lieta.
Ježišu, stále ťa prosím o toľké veci a pritom potrebujem len jedno: vedieť milovať. V živote padnem, ale s láskou budem môcť vstať a posunúť sa vpred, ako si to urobil ty, ktorý si expertom na pády. Tvoj život bol totiž neustálym padaním smerom k nám: od Boha k človeku, od človeka k sluhovi, od sluhu k ukrižovanému, až po hrob. Padol si na zem ako semeno, ktoré odumrie, padol si, aby si nás pozdvihol zo zeme a vzal do neba. Ty, ktorý povstávaš z prachu a oživuješ nádej, daj mi silu milovať a vždy znova a znova začínať.
Ježišu, daj nám silu milovať a začínať odznova
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami …
Štvrté zastavenie
Ježiš sa stretá so svojou matkou
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet
Ježišu, tvoji ťa opustili, Judáš ťa zradil, Peter zaprel: zostal si sám so svojím krížom. Ale hľa, je tu tvoja Matka. Netreba slová, stačia jej oči, ktoré vedia pozerať do tváre utrpenia a znášať ho.
Ježišu, v Máriinom pohľade plnom sĺz a svetla si spomínaš na nežnosť a láskanie, na láskyplné ramená, ktoré ťa vždy prijali a podržali. Pohľad matky je pohľadom pamäti, ktorá nás zakoreňuje v dobre. Nemožno urobiť viac než matka, ktorá nás priniesla na svet, ale ani viac, než matka, ktorá nám ukazuje, aké je naše miesto na svete.
Vieš to, Ježišu, a z kríža nám dávaš svoju vlastnú matku. Hľa, tvoja matka, hovoríš učeníkovi, hovoríš každému z nás: po Eucharistii nám prv než zomrieš daruješ aj Máriu, tvoj prevzácny dar.
Ježišu, na tvojej ceste ťa posilňovala spomienka na jej lásku; aj moja cesta sa potrebuje opierať o spomienky na dobro. Uvedomujem si však, že moja modlitba je chudobná na spomienky: rýchla, unáhlená, len zoznam potrieb na dnes a na zajtra. Mária, zastav môj beh a pomôž mi spomínať: uchovávať si milosť, spomínať na odpustenie a na zázračné Božie diela, aby vo mne ožila prvotná láska, aby som znova cítil chuť zázrakov prozreteľnosti a vedel plakať vďakou.
Pane, oživ v nás spomienku na tvoju lásku
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami …
Piate zastavenie
Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet
Ježišu, koľko krát sme si tvárou v tvár v situaciach života mysleli, že ich zvládneme sami! Aké ťažké je požiadať o pomoc. Bojíme sa, aby sme nevytvorili dojem, že nie sme na úrovni my, čo sa stále snažíme vyznievať dobre a zapôsobiť na druhých! Nie je ľahké dôverovať a ešte ťažšie je zdôveriť sa. No ten, kto sa modlí vie, že je odkázaný na pomoc a ty, Ježišu, si zvyknutý odovzdávať sa v modlitbe. Preto nepohŕdaš pomocou Šimona Cyrenejského. Vkladáš svoju krehkosť do rúk jednoduchého človeka, roľníka, ktorý sa vracia z poľa.
Vďaka, Pane. Veď keď si nechávaš pomôcť v potrebe, zmazávaš predstavu Boha, ktorý je nezraniteľný a vzdialený. Nemožno ťa prekonať v moci, si neprekonateľný v láske. Učíš nás, že mať rád znamená pomáhať druhým najmä v slabostiach, za ktoré sa hanbia. Tak sa krehkosti menia na príležitosti. Stalo sa to Šimonovi: tvoja slabosť zmenila jeho život a on si jedného dňa uvedomí, že pomohol svojmu Spasiteľovi a že bol spasený práve tým krížom, ktorý pomáhal niesť.
Aby sa zmenil aj môj život, prosím ťa, Ježišu: pomôž mi zbúrať moje obranné múry a nechať sa milovať tebou aj tam, kde sa za seba najviac hanbím.
Uzdrav nás, Ježišu!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami …
Šieste zastavenie
Veronika utiera šatkou Ježišovu tvár
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet
Ježišu, toľkí sledujú barbarské divadlo tvojej popravy a bez toho, že by ťa poznali a že by poznali pravdu, vynášajú súdy a odsúdenia, vrhajú na teba hanbu a pohŕdanie. Stáva sa to aj dnes, Pane, a nie je na to potrebný ani potupný sprievod: stačí klávesnica a môžeme urážať a odsudzovať. Avšak kým toľkí kričia a súdia, jedna žena sa pretláča uprostred davu. Nehovorí, ale koná. Nehnevá sa, ale zľutúva. Ide sama proti prúdu a s odvahou súcitu riskuje kvôli láske. Nachádza spôsob, ako prejsť pomedzi vojakov len aby tvojej tvári prejavila úľavu a pohladenie. Toto gesto vstúpi do dejín a je to gesto útechy.
Koľko krát si vyprosujem útechu od teba, Pane! Avšak Veronika mi pripomína, že aj ty ju potrebuješ: ty, blízky Boh, prosíš o moju blízkosť; ty, môj utešiteľ, čakáš útechu odo mňa. Nemilovaná Láska, aj dnes hľadáš medzi zástupmi srdcia, citlivé na utrpenie, na tvoju bolesť. Hľadáš pravých ctiteľov, ktorí v duchu a pravde (porov. Jn4, 23) zostanú s tebou (porov. Jn 15), opustenou Láskou.
Ježišu, zapáľ vo mne túžbu byť s tebou, adorovať ťa a potešovať. A daj, aby som ja bol v tvojom mene útechou pre druhých.
Učiň nás svedkami tvojej útechy
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami …
Siedme zastavenie
Ježiš druhý krát padá pod krížom
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet
Ježišu, kríž ťaží: zahŕňa bremeno porážky, zlyhania, poníženia. Chápem to, keď sa cítim tlačený vecami, sužovaný životom, nepochopený druhými; keď cítim nadmernú a nervy drásajúcu váhu zodpovednosti a práce, keď ma sťahuje úzkosť, premáha melanchólia a vo vnútri stále zaznieva dusivá myšlienka: nedostaneš sa z toho, tento raz už nedokážeš vstať! No je tu ešte čosi horšie. Uvedomujem si, že na úplné dno narazím, ak rezignujem: keď upadnem do svojich chýb, do svojich hriechov, keď sa pohoršujem nad druhými a napokon si uvedomím, že nie som o nič lepší. Niet nič horšieho, ako byť sklamaný sám zo seba, tlačený pocitom viny.
No ty, Ježišu, si viac krát padol pod ťarchou kríža, aby si mi bol na blízku, keď padám ja. S tebou nádej nikdy nekončí a po každom páde možno vykročiť. Veď keď sa pomýlim, neopustíš ma, ale sa mi staneš ešte bližší.
Ďakujem ti, že na mňa čakáš, lebo hoci veľa krát padám, nekonečne veľa krát mi odpúšťaš: vždycky. Pripomínaj mi, že pády sa môžu stať rozhodujúcimi okamihmi na mojej ceste, lebo mi pomáhajú pochopiť, že dôležité je len jedno: že ťa potrebujem. Ježišu, vry mi do srdca najdôležitejšiu istotu: že skutočne povstanem len vtedy, keď ma zodvihneš ty, keď ma ty oslobodíš od hriechov. Lebo život nezačína znova mojimi slovami ale tvojím odpustením.
Pozdvihni nás, Ježišu!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami …
Ôsme zastavenie
Ježiš stretá Jeruzalemské ženy
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet
Ježišu, kto ťa nasleduje na krížovej ceste až do konca? Nie mocní, ktorí na teba čakajú na Kalvárii, nie diváci, čo stoja obďaleč, ale jednoduchí ľudia, veľkí v tvojich očiach a malí v očiach sveta. Sú to ženy, ktorým si dal nádej: nemajú hlas, ale nechajú sa počuť. Pomôž nám uznať veľkosť žien, ktoré ti na Veľkú noc boli verné a blízke, a ktoré sú ešte aj dnes odsúvané, ktoré trpia urážkami a násilím.
Ježišu, ženy, ktoré stretáš, sa bijú do sŕdc a plačú nad tebou. Neľutujú seba, ale plačú nad tebou, plačú nad zlom a hriechom sveta. Ich modlitba, utkaná zo sĺz, stúpa k tvojmu srdcu. Vie aj moja modlitba plakať? Som pohnutý pri pohľade na teba, ako si za mňa ukrižovaný, pri pohľade na tvoju tichú a ranenú lásku? Oplakávam moju dvojtvárnosť a nestálosť? Pri pohľade na tragédie sveta je moje srdce tvrdé ako ľad, alebo sa roztápa? Ako reagujem na vojnové šialenstvo, na tváre detí, ktoré sa už nevedia usmievať, na matky, ktoré ich vidia podvyživené a hladné a už nemajú sĺz, ktoré by mohli prelievať?
Ty, Ježišu, si plakal nad Jeruzalemom, plakal si nad tvrdosťou našich sŕdc. Prenikni moje vnútro a daj mi milosť sprevádzať môj plač modlitbou a modlitbu plačom.
Ježišu, roztop naše zatvrdnuté srdce
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami …
Deviate zastavenie
Pánu Ježišovi zvliekajú šaty
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet
„Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.” (Mt 25,37-40).
Ježišu, toto sú slová, ktoré si povedal ešte pred svojím umučením. Teraz chápem tvoju naliehavosť, keď sa stotožňuješ s núdznymi: veď aj ty si bol uväznený, cudzinec, vyvedený von z mesta aby ťa ukrižovali; ty si nahý, vyzlečený zo šiat; ty si chorý a ranený; ty si smädný na kríži a hladný po láske. Daj, aby som ťa videl v trpiacich a aby som videl trpiacich v tebe. Lebo ty si v každom, kto je zbavovaný svojej dôstojnosti, v tých, čo sú ponižovaní aroganciou a bezprávím, nespravodlivými ziskami na úkor iných, vo všeobecnej ľahostajnosti.
Pozerám sa na teba, Ježišu, vyzlečeného zo šiat a chápem, že ma vyzývaš, aby som sa vyzliekol z toľkých povrchností. Pretože ty nepozeráš na vonkajšok, ale na srdce. Ty nechceš sterilnú modlitbu, ale plodnú láskou. Obnažený Bože, obnaž aj mňa. Pretože je ľahké hovoriť, ale milujem ťa skutočne aj v chudobných, v tvojom doráňanom tele? Modlím sa za tých, čo sú zbavení ľudskej dôstojnosti? Alebo sa modlím len aby som pokryl moje vlastné potreby a obliekol sa do vonkajších istôt?
Ježišu, tvoja pravda ma obnažuje a usmerňuje zamerať sa na to, čo skutočne zaváži: na teba, Ukrižovaného, a na ukrižovaných bratov a sestry. Daj, aby som to teraz pochopil a neocitol sa nezaodetý do lásky, keď prestúpim pred tvoju tvár.
Zobleč nás, Pane Ježišu!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami …
Desiate zastavenie
Pána Ježiša pribíjajú na kríž
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet
Ježišu, tvoje ruky a nohy prebodávajú klincami a práve teraz, keď je bolesť najneznesiteľnejšia, z tvojich perí vytryskne nepochopiteľná modlitba: odpúšťaš tým, čo vkladajú klince do tvojich zápästí. A nielen raz, ale veľa krát, ako pripomína evanjelium slovesom, označujúcim opakovanú činnosť: povedal si: “Otče, odpúšťaj”. Tak s tebou, Ježišu, aj ja môžem nájsť odvahu rozhodnúť sa pre odpustenie, ktoré oslobodzuje srdce a obnovuje život.
Pane, nestačí ti, že nám odpúšťaš, ospravedlňuješ nás ešte aj pred svojím Otcom: „nevedia, čo robia“. Staviaš sa na našu stranu, stávaš sa naším obhajcom a prihováraš sa za nás. Teraz, keď tvoje ruky, ktorými si žehnal a uzdravoval sú pribité na kríž a keď tvoje nohy, ktorými si roznášal radostnú zvesť nemôžu viac kráčať, teraz, v úplnej bezmocnosti nám zjavuješ všemohúcnosť modlitby. Na vrchole Kalvárie nám odhaľuješ veľkosť príhovornej modlitby, ktorá zachraňuje svet.
Ježišu, daj, aby som sa nemodlil len za seba a za mojich drahých, ale aj za tých, čo ma nemajú radi a robia mi zle. Daj, aby som sa modlil podľa túžob tvojho srdca za tých, čo sú ďaleko od teba, aby som naprával a prihováral sa za tých, ktorí vo svojej nevedomosti nepoznajú radosť z toho, že ťa môžu milovať a zakúšať tvoje odpustenie.
Otče, zmiluj sa nad nami a nad celým svetom
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami …
Jedenáste zastavenie
Ježiš volá vo svojej opustenosti
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet
"Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" (Mt 27, 45 - 46)
Ježišu, aká neslýchaná prosba: voláš k Otcovi vo svojej opustenosti. Ty, Boh nebies, nehromžíš odpoveďami, ale pýtaš sa „prečo?“ Na vrchole utrpenia cítiš vzdialenosť od Otca a už ho ani nevoláš Otec, ako vždy, ale Boh, takmer akoby si už nedokázal identifikovať jeho tvár. Prečo toto všetko? Aby si sa úplne ponoril do priepasti našej bolesti. Urobil si to pre mňa, aby som sa, keď vidím len tmu, keď zažívam zrútenie istôt a stroskotanie života, už necítil sám, ale veril, že si tam so mnou: ty, Boh spoločenstva, ktorý zažívaš opustenosť, aby si ma už nenechal rukojemníkom samoty. Keď si volal to svoje prečo, urobil si to slovami žalmu: tak si do modlitby vložil aj tú najväčšiu opustenosť. To je to, čo treba robiť v búrkach života: namiesto toho, aby sme mlčali a držali to v sebe, máme volať k tebe.
Sláva ti, Pane Ježišu, že si neutiekol pred mojou zmätenosťou, ale si do nej vstúpil až do hĺbky; chvála ti a sláva, že si vzal na seba každú vzdialenosť a priblížil sa k tým, ktorí sú od teba viacej vzdialení. A ja v temnote svojich „prečo“ nachádzam teba, Ježišu, svetlo uprostred noci. A vo výkriku toľkých osamelých a vylúčených, utláčaných a opustených opäť vidím teba, môj Bože: daj, aby som ťa spoznal a miloval.
Ježišu, daj, aby sme ťa spoznali a milovali
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami …
Dvanáste zastavenie
Ježiš umiera, odovzdáva sa Otcovi a kajúcemu lotrovi dáva raj
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet
"Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji. ... A potom zvolal mocným hlasom: "Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha". Po týchto slovách vydýchol.
(Lk 23, 42-43.46)
Ježišu, zločinec a v raji! On sa ti zveruje a ty ho spolu s ním zveruješ Otcovi. Bože nemožného, ty robíš z lotra svätca. A nielen to: na Golgote meníš chod dejín. Z kríža, symbolu utrpenia, robíš ikonu lásky; z múru smrti most nad životom. Temnotu meníš na svetlo, odlúčenie na spoločenstvo, bolesť na tanec a dokonca aj hrob, poslednú zastávku života, na východiskový bod nádeje. Ale tieto zvraty robíš s nami, nikdy nie bez nás. Ježišu, spomeň si na mňa: táto úprimná modlitba ti umožnila robiť zázraky v živote tohto zločinca. Neslýchaná moc modlitby!
Neraz si myslím, že moja modlitba je nevypočutá, a namiesto toho je podstatné vytrvať, byť stály a nezabudnúť ti povedať: Ježišu, spomeň si na mňa. Spomeň si na mňa a moje zlo už nebude konečnou zastávkou, ale opätovným štartom. Spomeň si: čiže vráť ma do svojho srdca, aj keď sa vzďaľujem, keď sa strácam vo víre života.
Spomeň si na mňa, Ježišu, pretože to, že na nás pamätáš - ako ukazuje kajúci lotor - znamená vojsť do raja. Predovšetkým mi pripomínaj, Ježišu, že moja modlitba môže meniť dejiny.
Ježišu, spomeň si na nás.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami …
Trináste zastavenie
Ježiša skladajú z kríža do Máriinho náručia
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet
Mária, po tvojom "áno" sa Slovo stalo telom v tvojom lone; teraz ti leží v lone jeho umučené telo: to dieťa, ktoré si držala v náručí, je znetvorenou mŕtvolou. Teraz, v najbolestnejšej chvíli, však žiari tvoja obeta: tvoju dušu prebodáva meč a tvoja modlitba je naďalej "áno" Bohu.
Mária, sme chudobní na "áno" a bohatí na "keby": keby som mal lepších rodičov, keby ma lepšie chápali a milovali, keby sa mi lepšie darilo v kariére, keby nebol ten problém, keby som už len netrpel, keby ma Boh vypočul... Neustále sa pýtame sami seba, prečo sa veci dejú, a s námahou prežívame prítomnosť v láske. Mala by si toľko tých "keby", ktoré by si mohla povedať Bohu, ale ty stále hovoríš "áno". Pevná vo viere veríš, že bolesť preniknutá láskou prináša ovocie spásy; že utrpenie prežívané s Bohom nemá posledné slovo. A keď držíš mŕtveho Ježiša v náručí, znejú v tebe posledné slová, ktoré ti povedal: Hľa, tvoj syn.
Matka, ja som ten syn! Prijmi ma do svojho náručia a skloň sa nad moje rany. Pomôž mi povedať Bohu "áno", povedať "áno" láske. Matka milosrdenstva, žijeme v nemilosrdnej dobe a potrebujeme súcit: ty, nežná a silná, pomaž nás miernosťou: rozviaž odpor srdca a uzly duše.
Chyť nás za ruku, Mária.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami …
Štrnáste zastavenie
Ježiša kladú do hrobu Jozefa Arimatejského
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet
Jozef: meno, ktoré spolu s Máriou stojí na úsvite Vianoc, znamená aj úsvit Veľkej noci. Jozef z Nazareta sníval a odvážne sa ujal Ježiša, aby ho zachránil pred Herodesom; ty, Jozef z Arimatey, berieš jeho telo, netušiac, že nemožný a nádherný sen sa splní práve tam, v hrobe, ktorý si dal Kristovi, keď si si myslel, že už pre teba nemôže nič urobiť. Naopak, naozaj platí, že každý dar daný Bohu prináša ešte väčšiu odmenu.
Jozef z Arimatey, ty si prorok smelej odvahy. Aby si dal svoj dar mŕtvemu, ideš za obávaným Pilátom a prosíš ho, aby si mohol dať Ježišovi hrob, ktorý si si nechal postaviť. Tvoja prosba je vytrvalá a po slovách nasledujú skutky. Jozef, pripomínaj nám, že vytrvalá modlitba prináša ovocie a dokonca prechádza aj temnotou smrti; že láska nezostáva bez odpovede, ale prináša nové začiatky. Tvoj hrob, ktorý - jedinečný v dejinách - bude prameňom života, bol nový, čerstvo vytesaný zo skaly.
A ja, čo nové dám Ježišovi na túto Veľkú noc? Trochu času, aby som bol s ním? Trochu lásky k druhým? Moje pochované obavy a biedy, na ktoré Kristus čaká, aby som mu ich obetoval, ako si to urobil ty s vlastným hrobom? Bude to naozaj Veľká noc, ak dám niečo zo svojho tomu, ktorý za mňa položil život: lebo dávaním človek prijíma; život nachádza, keď ho stráca, a vlastní, keď dáva.
Pane, zmiluj sa.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami …
Záverečná modlitba
Pane, prosíme ťa ako núdzni, krehkí a chorí z evanjelia, ktorí ťa vzývajú tým najjednoduchším a najznámejším slovom: tvojím menom.
Ježišu, tvoje meno zachraňuje, lebo ty si naša spása.
Ježišu, ty si môj život, a aby sme na ceste nestratili smer, potrebujeme teba, Ježišu, ty, tichý a pokorný srdcom, uzdrav nás z horkosti a zášti, zbav nás podozrievania a nedôvery.
Ježišu, pomôž nám milovať a odpúšťať, prekonávať netrpezlivosť a ľahostajnosť, nesťažovať sa.
Ježišu, na kríži žízniš po našej láske a našej modlitbe; potrebuješ ju.
Ježišu, ďakujeme ti za tých, ktorí odpovedajú na tvoje pozvanie a sú vytrvalí v modlitbe.
Ježišu, predkladáme ti pastierov tvojho svätého ľudu: nech pripodobňujú svoje srdcia tomu tvojmu.
Ježišu, zvelebujem ťa za mužov a ženy, ktorých modlitba, chráni Cirkev a ľudstvo.
Ježišu, prinášame pred teba rodiny a ľudí, ktorí sa dnes večer modlili a ktorí spájajú svoje utrpenie s tvojím.
Ježišu, nech sa táto modlitba dostane k sestrám a bratom, ktorí trpia prenasledovaním pre tvoje meno; k tým, ktorí trpia tragédiou vojny, a k tým, ktorí nesú ťažké kríže.
Ježišu, svojím krížom si nás všetkých zjednotil: zachovaj Cirkev a svet v pokoji.
Ježišu, svätý Sudca, zbav nás unáhlených súdov, klebiet, násilných a urážlivých slov.
Ježišu, dôverujeme ti, lebo ty si naša nádej, nádej Cirkvi a sveta.
Ježišu, ešte jedno ti chceme povedať a naďalej ti to opakovať: Ďakujeme! Ďakujeme ti, môj Pán a môj Boh.
Amen